KALENDÁR
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
JANUÁR
Pravidelne kontrolujeme vonku zazimované bonsaje, aby nedošlo k preschnutiu substrátu. Je to dôležité pri vysušujúcich vetroch a pri absencii snehovej pokrývky. Ak je sneh, prihrnieme ho k bonsajom. Je to zdroj vlahy a ochrana proti zamŕzaniu koreňov.
Bonsaje zimujúce v interiéri opatrne zalievame tak, aby nedošlo k zahnívaniu koreňov. Kontrolujeme, či sa na rastlinách nevyskytujú škodcovia (najčastejšie sú to molice a roztoče). V prípade, že objavíme škodcov podľa intenzity výskytu použijeme lepové doštičky alebo chemický postrek.
Ak to počasie dovolí, u vonkajších bonsajov môžeme koncom januára aplikovať postrek proti prezimujúcim škodcom.
V bezmrazových dňoch môžeme odoberať vrúble pre doplnenie chýbajúcich konárov alebo navrúbľovanie nových kultivarov. (Vrúble musíme uschovať do vrúbľovania v mikroténovom vrecku v chladničke.)
V januári ešte bonsaje netvarujeme, nerežeme ani nepresádzame. Venujeme sa štúdiu literatúry, ošetreniu použitých misiek (odstránenie vyzrážaných minerálnych krúst zo zálievky) a údržbe bonsajového náradia. Prevádzame stratifikáciu semena drevín na jarnú výsadbu.
FEBRUÁR
Poveternostné pomery sú v tomto mesiaci podobné ako v januári. Koncom mesiaca už môžu nastúpiť vyššie teploty a veľké kolísanie dennej a nočnej teploty by mohlo bonsaje poškodiť (najmä, ak by došlo k ich oslneniu). Treba kontrolovať, či nie je nutné pritienenie alebo prikrytie netkanou textíliou.
Rez bonsajov ani presádzanie ešte nerobíme. Môžeme si pripraviť substráty na jarné presádzanie. Pokiaľ sme v januári neurobili zimný postrek proti prezimujúcim štádiám škodlivého hmyzu, urobíme to vo februári.
Ak máme teplý skleník, môžeme začať vrúbľovanie ihličnanov a listnáčov a zahájiť rozmnožovanie drevín pomocou odrezkov.
Pre vnútorné bonsaje sú vo februári aktuálne práce ako v januári.
MAREC
V priebehu marca po rozmrznutí pôdy môže byť väčšina stromčekov vyzdvihnutá zo zimoviska. Prekontrolujeme rastliny, či nedošlo k poškodeniu mrazom alebo presušeniu substrátu.
U listnatých stromov a červeného smreku môžeme už vykonať spätný rez. Všetky bonsaje môžeme presadiť. Pri presádzaní urobíme redukciu koreňového balu a tak, kde je to potrebné vymeníme v miske substrát.
Marec je vhodný mesiac na vrúbľovanie, najmä na navrúbľovanie chýbajúcich konárov.
APRÍL
V apríli pučia skoro všetky stromy. Môžeme pokračovať v ich vyzdvihovaní z pôdy. U listnáčov by sme mali presádzanie ukončiť do polovice mesiaca. Pučiace stromy treba chrániť pred nočnými mrazmi. Veľmi chúlostivé sú dub, jaseň, a i.
Ihličnany môžeme presádzať po listnáčoch. Najlepšie sa ujímajú tesne pred pučaním alebo pri jeho začiatku. Opatrne treba zaobchádzať s koreňmi. Pôdu z koreňov neodstraňujeme, lebo obsahuje mykorhizu (symbiotická huba), ktorá je pre vývoj nepostrádateľná.
Červený smrek by sme v období pučania už nemali presádzať. U tohto druhu je vhodný čas na tvarovanie. Rany po reze sa teraz veľmi dobre hoja.
Listnaté stromy by mali byť preventívne ošetrené postrekom proti múčnatke a iným hubovým chorobám, a to hneď po objavení sa špičiek pučiacich listov.
Ak sme nestihli rez v marci, urobíme ho začiatkom apríla. Nové výhonky môžeme zakracovať podľa vývojového štádia u 10-14 dní po vypučaní.
V miskách u ž pravidelne kontrolujeme vlhkosť substrátu, v prípade potreby zalievame. V apríli už začíname s prihnojovaním.
V tomto mesiaci pokračujeme vo vrúbľovaní.
MÁJ
V máji sú skoro všetky bonsaje už v plnom raste a preto majú zvýšené nároky na polievanie a hnojenie. Pri zálievke dbáme na to, aby sme zbytočne rastliny neprelievali, ale aby bol substrát stále vlhký. Prospešná je aj zálievka kropením na listy alebo rosenie. V horúcich dňoch dbáme, aby prudké slnko nepoškodilo listy - buď bonsaje pritienime alebo premiestnime do tieňa. Pri polievaní kontrolujeme drenážne otvory, či nezarastajú koreňmi, čo môže zamedziť odtok vody a spôsobiť zahnívanie koreňov.
V máji dotvárame celkový habitus zaštipovaním výhonkov. Časté zaštipovanie je podmienkou na zahustenie konárov. V polovici mesiaca už môžeme pristúpiť u listnáčov ku kráteniu letorastov. U ihličnanov nové výhonky skracujeme na 1/3 dĺžky.
Kontrolujeme konáre zadrôtované v minulom roku, aby nedošlo k zarezaniu drôtu do kôry.
Bonsaje pravidelne prihnojujeme (najmä tie, od ktorých vyžadujeme rýchly rast a hrubnutie kmeňov). Interval prihnojovania volíme 3 - 5 týždňov. Od polovice mája, keď nehrozia nočné mrazy, môžeme umiestniť bytové bonsaje von (do záhrady, na lodžie a balkóny). Kým sa otužia, umiestnime ich do polotieňa.
Urobíme rez odkvitnutých drevín, aby sme podporili vzrast a rozkonárenie.
V máji často kontrolujeme bonsaje na výskyt škodcov (vošky, roztoče, molice, húsenice). V prípade ich objavenia, urýchlene musíme zasiahnuť vhodným insekticídom. Pri vlhkom počasí alebo v slabo vetraných polohách sa môžu objaviť hubové choroby. Treba proti nim aplikovať účinný fungicíd.
Ak máme bonsaje umiestnené tak, že z jednej strany prichádza evidentne viac svetla (pri stene, na okne apod.), nesmieme zabudnúť na ich pravidelné otáčanie (cca o 90o každých 14 dní).
JÚN
V júni je potrebné väčšinu bonsajov chrániť pred intenzívnymi slnečnými lúčmi. Ak ich nemôžeme premiestniť do polotieňa, je vhodné tiež pritienenie Dôležitá je kvalitná zálievka. Najvhodnejšie je polievanie odstátou prehriatou vodou, a to v podvečer alebo zrána. V prípade potreby polievame aj cez deň. Ak náhodou niektorý bonsaj preschne, premiestnime ho do tieňa a po chvíli dôkladne zvlažíme kropením na listy a presýtením koreňového balu vložením rastliny s miskou do nádoby s vodou (až dovtedy, kým prestanú unikať vzduchové bubliny).
V júni intenzívne zaštipujeme letorasty za druhým až tretím listom u rastlín so striedavými listami a za prvou dvojicou listov u rastlín s protistojnými listami. Touto operáciou dochádza skracovaním výhonkov k ich bohatému rozvetveniu a tiež k zmenšovaniu listov.
Na vybratých bonsajoch, najmä javoroch, hraboch, lipách apod. môžeme začať s odstraňovaním listov. Rastliny znovu vyženú nové listy, ktoré budú už menšie. Týmto zákrokom spomalíme aj rast bonsajov.
V júni ešte normálne hnojíme. Ak nepoužijeme hnojivo s pozvoľným uvoľňovaním živín, musíme hnojiť pri zálievke v intervale 3 - 5 týždňov. Ihličnany hnojíme menej.
V júni môžeme začať s rozmnožovaním listnáčov odrezkami a tiež niektorých zakrpatených smrekov.
JÚL
Hlavný dôraz pri ošetrovaní bonsajov kladieme na zálievku. Polievame ráno alebo večer najmä bonsaje umiestnené na slnku. Pri večernom polievaní musíme dbať na to, aby zamokrené listy čo najskôr obschli, aby sme predišli vzniku hubových chorôb. najmä múčnatky. V prípade prudkých júlových horúčav niektoré bonsaje zatieňujeme alebo umiestnime do tieňa.
V júli ešte pokračujeme v prihnojovaní v týždennom alebo 14-dňovom intervale. Postupne však znižujeme prísun dusíka (volíme hnojivá s nízkym obsahom dusíka), najmä u listnatých stromov, aby nedochádzalo k bujnému rastu výhonkov. V tomto období je pri hnojení dôležitý prísun draslíka a fosforu, ktoré podporujú vyzrievanie dreva a vývoj kvetných pukov pre budúci rok.
Pri tvarovaní pokračujeme v zaštipovaní výhonkov listnatých drevín. Od polovice mesiaca môžeme začať s prestrihovaním ihličnanov. Zadrôtované konáre pravidelne kontrolujeme, aby nenastalo zarezávanie do kôry.
V júli môžeme pokračovať v rozmnožovaní odrezkami a začať s očkovaním na spiaci púčik.
Bonsaje pravidelne kontrolujeme, či sa na nich neobjavili živočíšny škodcovia (molice, roztoče, vošky). V prípade ich výskytu okamžite zasiahneme chemickým postrekom, aby nedošlo k nežiadúcemu premnoženiu a tým k poškodeniu drevín.
AUGUST
Pokračujeme v ochrane bonsajov pred vysychaním a úpalom. V závislosti na vonkajšej teplote pravidelne a dostatočne zalievame. Začíname obmedzovať hnojenie, najmä dusíkom. Preferujeme prihnojovanie draslíkom a fosforom, aby sme podporili vyzrievanie letorastov a kvetných pukov. Koncom mesiaca by sme mali hnojenie úplne obmedziť.
Do polovice mesiaca môžeme ešte zaštipovať a prerezávať listnaté dreviny. Tak isto u ihličnanov môžeme ešte skrátiť výhonky a odstrániť nepotrebné letorasty. Kontrolujeme konáre tvarované drôtom, aby sa nezarezával do kôry (v auguste v podstate končí hrubnutie letorastov).
V auguste môžeme množiť z odrezkov listnaté a ihličnaté dreviny a očkovať listnáče. V druhej polovici mesiaca môžeme začať s presádzaním ihličnatých drevín (okrem opadavých, tie sa presádzajú až na jar).
Nesmieme zanedbať ochranu bonsajov pred škodcami, najmä voškami a roztočmi.
SEPTEMBER
V tomto mesiaci sa už ohlasuje jeseň - teplota sa znižuje a dĺžka dňa skracuje. Preto začíname uvažovať o zazimovaní bonsajov, obmedzíme polievanie, častejšie kropíme listy, čo napomáha peknému jesennému vyfarbeniu listov. Do polovice septembra môžeme ešte prihnojovať, ale iba polovičnou dávkou hnojiva. Ak sa začnú bonsaje vyfarbovať, nesmú zostať na prudkom slnku, rýchle by uschli.
V polovičke mesiaca by sme mali vnútorné bonsaje, ktoré sme letnili vonku, preniesť späť do interiéru.
V septembri môžeme pokračovať vo vykopávaní a presádzaní ihličnanov a neopadavých listnáčov. Opadavé listnáče presádzame až vtedy, keď sa začnú vyfarbovať alebo im začnú opadávať listy.
OKTÓBER
Začína jeseň, môžeme preto bez problémov vykopať všetky druhy drevín z voľnej prírody (až kým nezamrzne pôda). Začíname pripravovať bonsaje na zazimovanie. Pripravíme si záhon alebo jamu na tienistom záveternom mieste a najneskôr pred zamrznutím pôdy poukladáme bonsaje bez misiek do pôdy tesne veľa seba. Zasypeme povrch koreňového balu hlinou a dostatočne zalejeme vodou. Priestor medzi povrchom pôdy a spodnými konármi môžeme vyplniť opadaným lístím alebo pilinami. (Pozri aj zazimovanie bonsajov tu.)
Keď opadnú listu, najlepšie vidíme doterajšie nedostatky pri tvarovaní. Môžeme robiť ešte určité korekcie, napr. vylamovať puky, kde si neprajeme ďalšie výhonky a až do konca mesiaca môžeme urobiť rez na niektorých listnáčoch. Pre istotu odrežeme nevyzreté letorasty, pretože by ich poškodil mráz. Vyhneme sa tak aj budúcemu plesniveniu a hnilobe.
Pri zazimovaní bonsajov môžeme ešte urobiť preventívny postrek proti hubovým chorobám a prezimujúcim škodcom, najmä proti ich vajíčkam.
NOVEMBER
Nastáva obdobie vegetačného pokoja. Začíname chrániť bonsaje pred slnkom a pripravujeme ich na zazimovanie. V žiadnom prípade už nehnojíme.
Zazimovanie: Počas zimného vegetačného kľudu (november - apríl) na vonkajšie bonsaje pôsobia nepriaznivo najmä tieto faktory:
Treba mať na pamäti, že väčšina neošetrených bonsajov skôr uschne ako zmrzne, pretože voda má schopnosť sublimovať (odparovať sa aj z ľadu) z misky a pletív aj v mrazoch. Stálozelené rastliny sú citlivejšie ako opadavé. Bežným postupom zazimovania bonsajov je zakopanie - buď celej misky alebo koreňového balu - priamo do zeme na záveternom tienistom mieste v záhrade. Po dostatočnom zaliatí je treba prekryť povrch pôdy lístím alebo inou izolačnou a voduprepúšťajúcou látkou (perlit, drvený polystyrén, piliny a pod.). Ďalšou alternatívou je studené parenisko alebo vyhĺbená jama, do ktorej sa naukladajú bonsaje a zasypú sa vlhkými pilinami a pod.
Pre tých, ktorí nemajú možnosť uložiť bonsaje do voľnej pôdy (čo je prípad väčšiny bratislavských bonsajistov, ktorí majú k dispozícii iba balkóny a lodžie), sa najviac osvedčili tieto pravidlá:
DECEMBER
Kontrolujeme zazimované bonsaje, aby nepreschol substrát. Pri dlhodobých silných mrazoch (pod -10oC) treba dodatočne chrániť stromčeky zakrytím (rašelinou, pilinami, suchými lístím, netkanou textíliou). V decembri nehnojíme.
Borovice, ak ich zimujeme v bezmrazových priestoroch, môžeme tvarovať drôtom. Za bezmrazových dní odoberáme vrúble na jarné vrúbľovanie (uchovávame ich v chladničke v mikroténovom vrecúšku).
Vnútorné bonsaje zalievane úsporne (pozor na preliatie). Kontrolujeme na výskyt živočíšnych škodcov, najmä molíc a roztočov. V prípade výskytu použijeme vhodný insekticíd, napr. Talstar (ničí molice aj roztoče) alebo Mospilan (ničí molice).